Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov v poslednom období zaznamenala, že zdravotnícki pracovníci zamestnaní v ochrane, podpore a rozvoji zdravia obyvateľstva – lekári, laboratórni diagnostici, sestry, psychológovia a podobne sú nesprávne informovaní, že nie je potrebné, aby boli registrovaní v príslušnej zdravotníckej stavovskej organizácii vzniknutej podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“), pretože údajne výkon ochrany, podpory a rozvoja zdravia podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v platnom znení (ďalej len „zákon o ochrane zdravia), ktorý je vykonávaný v štátnej alebo verejnej službe, nie je výkonom zdravotníckeho povolania.
Radi by sme upozornili, že podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovateľoch je zdravotnícke povolanie súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník pri ochrane zdravia ľudí. Podľa § 3 ods. 4 písm. a) zákona sa zdravotnícke povolanie vykonáva v pracovnoprávnom alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu. Za obdobný pracovný vzťah možno považovať aj výkon zdravotníckeho povolania vo verejnej službe alebo v štátnej službe na úradoch verejného zdravotníctva.
Podľa § 31 ods. 1 písm. e) zákona o poskytovateľoch je podmienkou na výkon zdravotníckeho povolania registrácia v príslušnej stavovskej organizácii – t.j. registrácia lekára vykonávajúceho zdravotnícke povolanie vo verejnej alebo štátnej službe na úrade verejného zdravotníctva v Slovenskej lekárskej komore, registrácia sestry vykonávajúcej svoje zdravotnícke povolanie sestry vo verejnej alebo štátnej službe na úrade verejného zdravotníctva v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek, registrácia laboratórneho diagnostika vykonávajúceho svoje zdravotníckeho povolanie laboratórneho diagnostika vo verejnej alebo štátnej službe na úrade verejného zdravotníctva v Slovenskej komore iných zdravotníckych pracovníkov a tak ďalej.
Táto úprava podľa nášho názoru sleduje prirodzený účel, že je v záujme verejnosti, že príslušné odborné, špecializované a certifikované pracovné činnosti v štátnej alebo verejnej službe na úradoch verejného zdravotníctva nesmie vykonávať nikto iný, iba zdravotnícky pracovník s potrebnou kvalifikáciou a odbornou praxou, aby mohli byť ochrana, podpora a rozvoj zdravia verejnosti nielen deklarované, ale aj skutočne odborne kvalifikovane naplnené.
Odborná práca na týchto úradoch, keďže v sebe zahŕňa aj prvky kontroly, dozoru alebo dohľadu je podľa Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov istou „vyššou úrovňou“ výkonu zdravotníckeho povolania, t.j. ovplyvňuje sa zdravie (chráni, podporuje a rozvíja) nielen jednotlivcov, ale aj celých populácií naraz. Ovplyvňuje sa teda síce nie vždy v priamom kontakte s fyzickou osobou (pacientom, občanom), ale odborným a metodickým usmerňovaním alebo riadením súboru fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú s týmito fyzickými osobami (pacientmi, zdravými občanmi) v priamom kontakte a podobne.
Keďže takto je to podľa profesionálneho názoru vecne aj odborne a s podporou citovaných ustanovení platných právnych predpisov, ktoré sme vymenovali vyššie aj právne správne, Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov deklaruje a týmto vyzýva na pripojenie sa k deklarácii aj ostatné stavovské organizácie v zdravotníctve ako aj úrady verejného zdravotníctva, ktorých sa to týka najviac, že by malo byť jednoznačne verejne akceptované a ustálené ako všeobecný odborný konsenzus, ktorý je v záujme udržiavania zdravia spoločnosti, že
„Odborné pracovné činnosti fyzickej osoby so zdravotníckou kvalifikáciou a praxou vykonávané na ochranu, podporu a rozvoj zdravia verejnosti na úradoch verejného zdravotníctva v Slovenskej republike sú výkonom zdravotníckeho povolania zdravotníckeho pracovníka bez ohľadu na to, či sú vykonávané vo verejnej alebo štátnej službe (pracovnoprávny vzťah). Na platnosť pracovnoprávneho vzťahu je potrebné, aby bol zdravotnícky pracovník registrovaný v príslušnej zdravotníckej stavovskej organizácii a to podľa § 31 ods. 1 písm. e) zákona o poskytovateľoch, ktorý takúto povinnosť zdravotníckemu pracovníkovi ukladá dňom vzniku pracovnoprávneho vzťahu (okrem čerstvých absolventov štúdia, ktorí majú odklad podania žiadosti o registráciu najviac 15 dní odo dňa zamestnania) počas celého trvania pracovnoprávneho vzťahu bez ohľadu na to, či pracuje v nemocnici alebo na úrade verejného zdravotníctva.“
Uvedené je tiež dôležité na to, aby mohla byť odborná, špecializovaná alebo certifikovaná zdravotnícka prax vykonávaná zdravotníckymi pracovníkmi na úradoch verejného zdravotníctva komorami započítaná a uznaná. Rovnako tiež, aby im mohlo byť podľa § 42 cit. zákona o poskytovateľoch komorou započítané absolvované sústavné vzdelávanie.
Takýto všeobecne akceptovaný verejný konsenzus zároveň umožní stavovským organizáciám v zdravotníctve započítavať zdravotníckym pracovníkom zamestnaným na úradoch ich výkon zdravotníckeho povolania ako výkon odbornej zdravotníckej praxe a tým dosiahnuť aj spravodlivejšie odmeňovanie, porovnateľné so zdravotníckymi pracovníkmi) vykonávajúcimi tú istú pracovnú činnosť v nemocniciach (viď napríklad neprehliadnuteľné a ničím neodôvodnené rozdiely pri výkone tej istej odbornej pracovnej činnosti u laboratórnych diagnostikov, ktorí pracujú v nemocnici a tých, ktorí pracujú v samostatných laboratóriách). Tiež sa tým zabezpečí, aby im mohlo byť komorou započítané nimi v uplynulom období absolvované sústavné vzdelávanie podľa § 42 cit. zákona o poskytovateľoch.
RNDr. Monika Trechová, MPH, PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH
V Bratislave, 2. januára 2017.
